Trošku mi najprv pripomenul hluchonemých, tí však zvyknú zanechať okrem papierika, ktorým oboznamujú, aké majú postihnutie aj nejakú maličkosť, za ktorú si spätne pýtajú peniaze.
Už aj som otočila papierik letákového typu a pozorne prečítala:
Ahoj som umelec. Hľadám lásku.
Veľmi si ma zaujala. Neviem o tebe nič,
či si zadaná alebo nie. Ak chceš mohli by
sme sa spoznať.
Peťo 0905 888 555
ICQ 567987465
romeo@post.sk
(kontaktné údaje z pochopiteľných dôvodov pozmenené)
Aké otázky sa vám vynárajú?
Mne napríklad, koľko takýchto papierikov už rozdal? Uzavrel s niekým stávku, alebo to celé myslí chlapec skutočne vážne?
Robiť reklamu samému sebe. Svojej osamelosti. Svojmu umeniu. Kričať do sveta som sám, myslím si o sebe, že som umelec a chcem lásku. Ozvi sa mi, lebo si ma zaujala. Nevidel som ťa síce úplne zblízka, lebo som akosi nestihol. Vlastne som sa ti hanbil pozrieť priamo do očí, ale tak zďaleka si ma zaujala....
Je to inteligentnejšia forma zoznámenia ako po niekom pískať, či vykrikovať, že má povedzme pekné nohy?