Zrazu okolo mňa kopec hudby. Energia, úsmev a akordeón. Rozťahuje, sťahuje, vyťukáva nejakú poriadnu cigánsku, ešte si k tomu aj skacká a usmieva sa. Šibalsky, hypnotizujúco... Svietia mu len zuby a oči. Vžíva sa naplno do každého tónu. Pozriem sa bližšie, na harmonike zavesená odrezaná plastová fľaška. Malý kúsok plastu na drobné. Zatiaľ prázdny. Ľudia sa začínajú prebúdzať. Hudbou žije celá električka. Cestujúci vyťahujú drobné. Vytiahnem aj ja. Ten malý chlapec sa raduje ako MALÝ. Vyškiera sa a hrá ako o dušu. Do melódie mu štrngocú drobné v plaste. Raduje sa neskutočne! Zastávka. Nastupuje pobúrený šofér. Vyhadzuje nášho hudobníka. Ten je už zvyknutý. Vyhodia ho dverami, vráti sa k nám oknom:-)